koza

Domestifikácia

Ovce a kozy boli prvými hospodárskymi zvieratami domestifikovanými človekom. Predpokladá sa, že súčasné ovce a kozy pochádzajú z divých predchodcov žijúcich v suchých hornatých oblastiach a polostepiach centrálnej Ázie pred 10.000 rokmi: koza domáca (Capra hircus) z divožijúcej kozy bezoárovej (Capra aegagrus) a súčasné plemená oviec (Ovis aries) z ázijských (Ovis orientalis) a európskych muflónov (Ovis musimon).
Chov oviec bol pôvodne rozšírený v oblasti vplyvu gréckej kultúry, na blízkom východe a v Izraeli, čo je zrejmé z historických záznamov. Rimania zaviedli chov bielovlných oviec v západnej Európe. Tri štvrtiny svetovej populácie kôz sa v súčasnosti chová najmä v rozvojových krajinách tretieho sveta, chov oviec má tiež značný vplyv na ekonomiku Nového Zélandu a Austrálie. V niektorých krajinách sú kozy najdôležitejším zdrojom proteínov a mnohé komunity priamo závisia od svojich stád.

Kŕmenie
Ovce a kozy patria medzi prežúvavce a približne tretinu denného času trávia prežúvaním. 
Kozy sú považované za obhrýzačov. Požierajú lístky, výhonky stromov a kríkov, obhrýzanie porastu a drevín uprednostňujú aj v prípade, že majú k dispozícii hojnosť trávy. Obhrýzanie drevín a hrubšieho porastu im umožňuje pohyblivý horný pysk, ktorým si oveľa pohodlnejšie ako ovce dokážu vyberať jednotlivé lístky alebo steblá, ktoré im chutia. Taktiež dokážu lepšie tráviť aj hrubú vlákninu z listov a kôry, ktorú ovce nedokážu využiť. Kozy majú tendenciu vyhľadávať si potravu vo väčšom priestore a tak ich kŕmenie v prirodzených podmienkach trvá až 11 hodín denne (ovciam trvá asi 8 h). Kozy majú vrodenú zvedavosť a skúmanie pri vyhľadávaní potravy, a preto možno často pozorovať, ako požierajú nevhodné látky či predmety, napríklad pohodené kusy textílií.
Ovce na rozdiel od kôz patria medzi klasických spásačov porastu. Hlavnou zložkou ich potravy sú trávnaté porasty, ráno uprednostnia ďatelinu, ku koncu dňa už vyhľadávajú skôr trávu. Ovce sa nepasú počas nočných hodín, čo je pravdepodobne vrodená ochranná reakcia voči divožijúcim predátorom. Napriek tomu, že človek šľachtil ovce a kozy tisíce rokov, pôvodné formy potravinového správania sa u nich zachovali doteraz. 

Sociálne správanie
Kozy i ovce žijú prirodzene v malých stádach. Takýto život v stáde im umožňuje ochranu pred predátormi a lepšie podmienky a šance na prežitie. V krajinách s miernym podnebím, kde sú veľké stáda oviec držané celoročne na pastve bez ohradenia teritória (Anglicko) je možné pozorovať, že ovce v rámci stáda vytvárajú malé podskupiny, ktoré žijú mierne oddelene od iných skupiniek. Každá skupinka potom obsadzuje svoju časť svahu, na ktorej sa pasú ďalšie generácie ich potomkov, ktoré neopúšťajú dané teritórium za žiadnych okolností. Toto správanie využívajú farmári pri pasení, pričom niekoľko farmárov môže držať desiatky tisíc oviec na hrebeňoch kopcov niekoľko rokov bez zvláštneho ustajnenia.

Oddelenie od stáda predstavuje pre ovce a kozy mimoriadne veľký stres. V takýchto prípadoch extrémne vokalizujú (mékajú). Vzájomné individuálne súboje v stáde sú minimálne, jednotlivé zvieratá rešpektujú hierarchiu v stáde. Únikový postoj pri súbojoch ovce vyjadrujú znížením polohy hlavy, ohnutím a pokrčením krku. Aj keď má zrak nepochybne dôležitú úlohu, veľmi dobre vyvinutý čuch má mimoriadny význam pri pasení aj pri rozoznávaní spoločníkov v stáde alebo cudzích zvierat.