morské prasa

 

Morča možno zohnať bežne v obchodoch so zvieratami, možno ho kúpiť na inzerát, alebo priamo od chovateľa. Morčatá z chovproduktov sú obyčajne strakaté krížence s dlhým, úzkym telíčkom, špicatou papuľkou a stojacimi uškami, no výnimočne sa už dá zohnať v chovprodukte aj čistokrvné morča nejakého konkrétneho plemena, avšak spravidla bez rodokmeňa a akýchkoľvek ďalších informácií. Morčatá v chovproduktoch bývajú najčastejšie mláďatá, treba si však dávať pozor na to, aby človek nekúpil príliš mladé mláďa, ktoré potrebuje byť ešte pri matke, alebo nakrytú samičku, pretože pri takejto kúpe človek o svojom budúcom zvieratku prakticky nič nevie.

V inzertných novinách a na internete často vídavam inzeráty, že niekto predáva alebo daruje z rodinných alebo zo zdravotných dôvodov už staršie morča. Ujatie sa takéhoto zvieratka je síce ušľachtilý čin, ale treba si taktiež dávať pozor, lebo človek môže ľahko natrafiť na podvodníka, ktorý daruje svoje zvieratko preto, že je choré, lebo sa mu doň nechce investovať peniaze na lieky. Mne sa takéto niečo už stalo, a preto budem nabudúce obozretnejšia.
 

Zadovážiť si morčiatko priamo od chovateľa je najlepšia voľba, pokiaľ sa jedná o chovateľa seriózneho. Chovatelia chovajú poväčšinou čistokrvné morčatá určitých plemien, ktoré majú aj rodokmeň, resp. preukaz pôvodu. Rodokmeň obsahuje informácie o predkoch morčaťa troch generácií. Sú to zaujímavé informácie, ak chceme ďalej chovať, pretože nám poskytujú údaje napríklad o farbe srsti a génoch, ktoré si nesú v krvi predkovia nášho morčaťa a dávajú nám určitú predstavu o tom, čo by z nášho morčaťa ďalej mohlo byť J. Je to tak pre človeka určitá istota, že má doma naozaj to konkrétne plemeno, ktoré chce.

 

Morča z chovproduktu stojí asi 70-190,- SKK, morča od chovateľa (čistokrvné s rodokmeňom) stojí asi 200-500,- SKK.

 

Či si už morča prinesieme z chovproduktu alebo od chovateľa, spravidla býva po ceste do nového domova a zo zmeny prostredia dosť vystresované. Niektoré morčatá sa z tejto zmeny spamätávajú dva-tri dni, iné aj dva-tri týždne. Keď si prinesieme domov nové morča, dáme ho do jeho nového obydlia (ktoré musíme mať zariadené už pred príchodom morčaťa) a necháme mu nejaký čas na aklimatizovanie sa. Spočiatku sa môže báť do takej miery, že sa pred nami bude báť aj jesť, tento strach však v priebehu pár dní opadne. Prvý deň je dobré nechať morčiatko na pokoji, od druhého dňa ho môžeme opatrne vybrať a dať si ho na kolená na handru (na handru preto, lebo sa môže od strachu pomočiť alebo vyšpiniť) a jemne ho hladkať v smere rastu srsti. Takáto hladkacia procedúra môže trvať zo začiatku asi pätnásť minút, môžeme ju párkrát denne opakovať a postupne dĺžku hladkania predlžovať. Keď máme morča na kolenách, môžeme mu ponúknúť kúsok mrkvy alebo jablka. Ak sa po čase začne morča nepokojne vrtieť a ňuchať okolo seba, vrátime ho do jeho domčeka, lebo mu treba pravdepodobne na potrebu. Po čase sa začne morča na "hladkaciu procedúru" tešiť a prestane sa nás báť. Niektorým morčiatkam trvá úplné privyknutie si na pána mesiac, iným aj rok (ale to je skôr výnimka). V každom prípade treba byť trpezlivý a zbytočne sa neponáhľať. 

 Čistokrvné a nečistokrvné morča
 

Rozdiel medzi čistokrvnými a nečistokrvnými morčatami je v ich vzhľade. Nečistokrvné morčatá majú podlhovastý tvar tela, špicatejšiu tvárovú časť a stojace ušnice. Čistokrvné morčatá majú guľatejší tvar tela, zaoblenú tvárovú časť (tupší ňucháč) a sklopené ušnice. Nečistokrvné morčatá predávané v chovproduktoch bývajú zväčša buď hladkosrsté alebo krížence hladkosrstých morčiat a roziet, alebo krížence hladkosrstých a dlhosrstých morčiat. Dobrým kamarátom a miláčikom nám môže byť ako nečistokrvné, tak aj čistokrvné morča. Niektoré nečistokrvné morčatá svojim pestrým sfarbením, smiešne dlhým telom a šibalským výrazom v očiach predčia svojich papierových príbuzných. Príkladom strakatého kamarátskeho šibala z chovproduktu je náš Želko (viď fotogaléria). 

 Plemená
 

Rozlišujeme tri skupiny morčiat:

I. krátkosrsté
 

II. dlhosrsté

III. bezsrsté
 

I.) Krátkosrsté sa delia na dve podskupiny:

 

1. hladkosrsté

2. so zvláštnou štruktúrou srsti.
1.) Do podskupiny hladkosrstých patria tieto plemená:
 

a)      anglické hladké (Na celom tele ma rovnomernú hladkú srsť, ktorá prilieha k telu a jej dĺžka je maximálne 3 cm.)

b)      anglický crested (Anglické chocholaté morča – štruktúra je ho srsti je ako u anglického hladkého, avšak s jednou rozetou /ružicou, vírom/ uprostred čela, ktorá má vždy farbu takú, aká je farba srsti na ostatných častiach tela. Rozeta musí byť okrúhla, dostatočne otvorená a bod, z ktorého vyrastá, nesmie byť väčší ako špendlíková hlavička.)
 

c)      americký crested (Americké chocholaté morča s jednou rozetou uprostred čela, ktorá je vždy bielej farby. Rozeta musí byť okrúhla, dostatočne otvorená a bod, z ktorého vyrastá, nesmie byť väčší ako špendlíková hlavička.)

 

d)      rozetové morča (Iný názov habešské, na jeho tele sú pravidelne rozložené rozety, ktorých musí byť minimálne osem. Jeho srsť by nemala presahovať dĺžku 3,5 cm. Rozety musia byť okrúhle, dostatočne otvorené a bod, z ktorého vyrastajú, nesmie byť väčší ako špendlíková hlavička.)

 

2.) Do podskupiny morčiat so zvláštnou štruktúrou srsti patria tieto plemená:

 

a)      anglický rex (Jeho srsť je súmerne krátka, mäkká, odstávajúca od tela, krepovitá, pripomínajúca srsť plyšového medvedíka. Nepresahuje dĺžku 3 cm. Srsť pôsobí dojmom „pokazenej trvalej“.)

 

b)      americký teddy (Jeho srsť je zhodná so srsťou anglického rexa, rozdiel je však v genetickom základe. Ak by sme skrížili anglického rexa s americkým teddym, narodili by sa nám hladkosrsté mláďatá.)

 

c)      švajčiarsky teddy   (Jeho srsť je polodlhá, hustá, mäkká, krepovitá, dlhá až 6 cm. Pôsobí dojmom vybuchnutej pokazenej trvalej.)

 II. Dlhosrsté sa delia na dve podskupiny:
1. so splývavou srsťou
2. so zvláštnou štruktúrou srsti
1.) Do podskupiny so splývavou srsťou patria tieto plemená:
a) šeltie (sheltie – Má hladkú rovnú srsť súmerne dlhú po celom tele, ktorá dorastá až do dĺžky 20 cm. V tvárovej časti je srsť kratšia.)
b) coronet (Na tele má takú istú štruktúru srsti ako šeltie, avšak uprostred čela má jednu rozetu – korunku, ktorá má byť okrúhla, dostatočne otvorená a stred, z ktorého vyrastá, nesmie byť väčší ako špendlíková hlavička.)
c) peruánec (Jeho srsť je hladká a rovná, po celom tele súmerne dlhá, dorastá až do dĺžky 20 cm. Na zadočku má vedľa seba umiestnené dve rozety, kvôli ktorým rastie srsť na tele opačným smerom – od zadnej časti tela k prednej. Na hlave má ofinku, ktorej sa hovorí pony.)
 

d) angora (Angora je vlastne dlhosrsté rozetové morča. Na tele má rozmiestnených minimálne osem roziet. Toto morča pôsobí neupraveným dojmom, pretože dlhosrsté rozety trčia do všetkých strán. Angora je zatiaľ neuznané plemeno morčaťa. Na hlave má ofinu ako peruánec.)

2.) Do podskupiny so zvláštnou štruktúrou srsti patria tieto plemená:
 

a) texel (Jeho srsť je zvlnená, krepovitá, dlhé pramienky srsti sa stáčajú do  lokní. Srsť dorastá až do dĺžky 20 cm, odstáva od tela. Srsť na tvári je kratšia.)

 

 b) alpaka (Štruktúra srsti ako u texela, avšak na zadočku má dve rozety ako     peruánec, ktoré spôsobujú, že srsť rastie opačným smerom – od zadnej časti tela k prednej. Na hlave má ofinku.)

 

c) merino (Štruktúra srsti ako u texela, avšak uprostred tela s jednou rozetou       /korunkou/, ktorá má byť okrúhla, dostatočne otvorená a stred, z ktorého vyrastá, nesmie byť väčší ako špendlíková hlavička.)

III. U bezsrstých morčiat rozlišujeme dve plemená:
1.) skiny (Majú drôtovité kučeravé chlpy na hlave, nose a končatinách.)
 

2.) baldvin (Úplne bezsrsté morčatá. Rodia sa ako ochlpené a potupne, ako    dospievajú, im chlpy vypadávajú.)

 Potrava
 

Morča je bylinožravec, prijíma potravu rastlinného pôvodu, napríklad jablká, mrkvu, trávu, púpavu, paradajku, papriku, kaleráb, brokolicu, červenú alebo žltú repu, šalátovú uhorku, suchý chlieb a pečivo, zmes obilovín a zrna, ovsené vločky, sucháre a tak podobne. Jediný moment v živote morčaťa, presnejšie morčacej samičky, kedy sa z nej stane „mäsožravec“, je moment pôrodu – samička po ňom požerie placentu a zvyšky z maternice po svojich čerstvo narodených mláďatkách. Je to úplne normálne správanie, na ktorom nie je nič zvláštne. Však po pôrode treba predsa poupratovať J. Potraviny, ktoré neodporúčam morčatám dávať, sú kapusta, väčšie množstvo hlávkového šalátu a kel. V žiadnom prípade nepodávame cibuľu, pór ani zemiaky a tobôž nie šupky zo zemiakov, pretože v nich môžu byť klíčky, ktoré sú pre morčatá smrteľne jedovaté. Morča by malo mať k dispozícií každý deň seno.

 

Morčatám nedávame jesť zakaždým, keď si zapýtajú kvíkaním, pretože to by sme im museli dávať jesť asi desaťkrát denne :-). Odporúčam ich kŕmiť 2-3 krát denne. Ja kŕmievam ráno pred odchodom do práce, po poludní po príchode z práce a večer pred spaním. Keď majú viac sena, tak ich kŕmim len dvakrát denne. Nedojedené zvyšky potravy vyhodíme, pretože by mohli splesnivieť alebo zhniť, čo nie je pre zdravie morčaťa dobré.

Ubytovanie
 

Vhodným domovom pre morča je priestranná klietka alebo akvárium. Ťažko povedať, čo je pre morča lepšie, oboje má svoje výhody i nevýhody. Výhodou klietky je, že je v nej dobré prúdenie vzduchu, a že keďže sú zo všetkých strán mreže, nemajú sa k morčaťu ako dostať nevítaní hostia, napríklad nepriateľská mačka alebo pes. Klietka je taktiež ľahšia na prenášanie. Nevýhodou mnohých klietok je, že sú príliš ľahké. Keď v nich morča behá a skáče, skacká s ním aj celá klietka, čo má za následok aj množstvo vysypanej podstielky a výkalov v jej okolí. Na mnohých klietkach sú príliš malé dvierka, takže sa z nich morča komplikovane vyberá. No a v neposlednom rade podľa môjho názoru je na zvieratko cez mreže horšie vidno ako cez sklo.

Výhodou akvária je to, že je na zvieratko dobre vidieť, a že je ťažké, takže sa pri pohybe morčaťa nehýbe celé s ním. Morča nemôže sklo prehrýzť a keďže je akvárium vyššie ako plastová nádoba z klietky, je aj okolie akvária oveľa čistejšie – žiadna, alebo len minimum vyhodenej podstielky. Nevýhodou akvária je, že ak by bolo vyššie ako širšie, bolo by v ňom nedostatočné prúdenie vzduchu, čiže by sa mohlo zvieratku zle dýchať. Ďalej je akvárium značne ťažšie než klietka, takže sa ťažšie prenáša a v prípade nehody sa môže aj rozbiť. Morča sa z akvária ľahko vyberá a ak by mal niekto doma morčacieho akrobata, ktorý by z neho vedel vyskočiť, alebo ak by sa človek bál, že do akvária sa môže dostať nevítaný pes alebo mačka, tak jednoduchým riešením je zakryť akvárium pletivom alebo mriežkou (poličkou) z chladničky a je po probléme.
Ja chovám morčatá od začiatku v akváriách a nemôžem sa na nič sťažovať. Problém s možným nedostatočným prúdením vzduchu som vyriešila jednoducho – moje akváriá sú dlhé a široké a nie veľmi vysoké.
 

Minimálna veľkosť akvária (klietky) pre jedno morča je dĺžka 50 cm x šírka 30 cm x výška 25 cm, ideálne by však tieto rozmery mali byť značne väčšie. Pre mláďa alebo vzrastovo zakrpatené zvieratko sú tieto rozmery v poriadku. Pre jedno až dve dospelé morčatá je dostatočný rozmer akvária (klietky) dĺžka 55 cm, šírka 50 cm a výška 30 cm. Pre cca štyri až päťčlennú skupinu morčiat odporúčam obydlie s rozmermi cca dĺžka 110 cm, šírka 50 cm a výška 30 cm. Pri väčšom počte morčiat platí – čím väčšie obydlie, tým lepšie.

 

Ako podstielka sa pre morčatá najviac hodia hobliny. Dajú sa zohnať v každom obchode so zvieratami, v chovateľských potrebách, v hypermarketoch a v mnohých drogériách. Sú relatívne lacné a dobre sajú moč. Pozor na niektoré prašné hobliny, ktoré obsahujú aj piliny – tieto by mohli citlivým morčatám a hlavne mláďatám spôsobiť zápal očí!

Seno a slamu ako podstielku neodporúčam, pretože ich sacia schopnosť je nedostatočná a taktiež neabsorbujú tak dobre pachy ako hobliny. Podstielku meníme podľa potreby, keď je už vlhká a špinavá. Vo veľkých obydliach stačí meniť raz do týždňa, v menších obydliach alebo v obydliach, kde býva viac morčiat, a teda sa podsielka rýchlejšie zašpiní, meníme podstielku asi dva až trikrát do týždňa.
Nevyhnutnou súčasťou morčacieho obydlia je napájačka na vodu. Niektoré zdroje tvrdia, že morčatá by mali mať vo svojom obydlí aj misky, ja si to však nemyslím, lebo na základe svojich pätnásťročných skúseností som prišla k uzáveru, že misky sú zbytočné. Morčatá z nich potravu buď vysypú alebo vyhrabú, nahádžu do nej hobliny, alebo ak ju z nej aj zožerú, po zožratí začne miska slúžiť ako záchod. Ak chcete dávať morčatám potravu do misky, tak odporúčam misku po zožratí potravy hneď vybrať, lebo v opačnom prípade sa z nej stane WC.
Morčacie obydlie odporúčam umiestniť niekam, kde morčatá nebudú izolované od diania v rodine, ale kde nebudú ani príliš rušené. Ide o to, aby si zvykli na rôzne zvuky v domácnosti a prestali sa ich po čase báť (napríklad púšťanie vody z kohútika, smrkanie pánička, hranie rádia, listovanie v novinách, ľudské hlasy). Na druhej strane ich nedávame ani niekam, kde je neustále rušno, aby z toho neboli v strese. Morčatá sú aktívne cez deň a v noci zväčša spia, takže ich môžeme mať aj v miestnosti, kde spíme. Nájdu sa však aj takí morčací huncúti, ktorí sú chvíľkami hore aj v noci, spravidla vtedy, keď počujú odniekiaľ nejaké ruchy alebo šuchotanie, čo si hneď vysvetlia tak, že im ide dať niekto jesť :-).
Jedno alebo viac morčiat?
 

Morčatá sú spoločenské zvieratá, nemali by teda svoj život prežiť v samote, pretože sa tak trápia a vnútorne chradnú. Ideálne je mať aspoň dve zvieratká, spravidla dve samičky, pretože tieto sa medzi sebou nebijú a dobre sa znášajú. Niekde sa uvádza, že samičky by mali byť spolu od malička, ja mám však také skúsenosti, že aj päť rokov stará samička k sebe prijala malú šesťtýždňovú spolubývajúcu bez väčších problémov. Samozrejme je lepšie, keď zvieratká spolu budú hneď od začiatku, ale ani v budúcnosti nezvyknú bývať problémy s pridaním novej kamarátky. Určite však prvú hodinu treba morčatá sledovať, či sa spolu náhodou nebijú, alebo či starousadlíčka náhodou nenaháňa a nesnaží sa vyhnať novú spolubývajúcu. Ak chceme, aby mali morčatá zo zoznámenia menší šok, môžeme ich zoznamovať postupne tak, že najprv bude pár dní každé samé vo svojom obydlí, pričom tieto budú neďaleko seba, aby mohli morčatá spolu kvíkaním komunikovať a cítiť sa čuchom, po pár dňoch ich skúsime spolu zobrať na kolená a hladkať ich, potom ich dáme spolu prebehnúť na bezpečnom ohradenom mieste, a až potom ich ubytujeme v spoločnom obydlí. Pred tým je dobré v obydlí vymeniť podstielku, aby sa tam aj starousadlík cítil trochu cudzo, čo povedie k tomu, že si bude menej brániť svoje teritórium. Ja som so zoznamovaním samičiek nikdy problém nemala a vždy som ich zoznamovala priamo a naraz.

Ďalej možno spolu v jednom obydlí chovať samičku so samčekom, toto však nie je celkom ideálne vzhľadom na to, že morčatá by spolu mávali 4-5 krát do roka mláďatá, čo by nebolo pre samičku dobré, pretože ideálny počet vrhov za rok pre samičku je 1-2 (podľa niektorých maximálne 3). Taktiež by sa musel riešiť problém, čo s malými morčiatkami, pretože celá rodina spolu ostať nemôže, lebo onedlho by sa nám spáril brat so sestrou, otec s dcérou, syn s matkou, čo tiež nie je dobré. Samčeka je možné dať u veterinára aj vykastrovať, ja som sa však vždy takéhoto zákroku obávala, tak spolunažívanie samčekov a samičiek riešim tak, že samičky bývajú spolu v jednom akváriu a samčeky každý vo svojom a spolu ich dávam len vtedy, keď ich chcem nakrývať. Všetky morčatá sú v jednej izbe blízko pri sebe, takže môžu spolu zvukovo komunikovať a samčekom sa samozrejme viac venujem, aby som im vykompenzovala, že nemôžu žiť stále so samičkami.
 

Chov dvoch a viacerých samčekov nie je spravidla možný bez problémov. Moje skúsenosti sú také, že dospelí samci sa vždy pobili, niekedy sa pohrýzli až do krvi. Samčekovia sa spolu dobre znášajú, len pokiaľ nie sú pohlavne zrelí, keď dospejú, tak začnú medzi nimi obyčajne súboje. Stalo sa mi aj to, že dominantnejší samček naháňal submisívnejšieho stále dookola po akváriu a snažil sa ho nakryť. Takéto spolunažívanie nestojí ani pre jedného za veľa, takže je lepšie mať ich každého zvlášť a každému sa osobitne niekoľko krát denne venovať. V niektorej literatúre sa uvádza, že občas býva bezproblémové nažívanie dvoch samčekov, pokiaľ sa jedná o dvoch súrodencov z jedného vrhu, ktorí sú spolu do malička, a ktorí nikdy neboli používaní na nakrývanie alebo v blízkosti samíc, ja som však dvoch samčích súrodencov z jedného vrhu nikdy nemala, takže sa neviem k tomu vyjadriť. Stretla som sa už aj s takými skúsenosťami, že aj dvaja cudzí samčekovia sa niektorému chovateľovi zniesli, u mňa sa však také niečo ešte nestalo ;-).

Pokiaľ chce človek chovať iba jedno morča, tak je nevyhnutné, aby sa mu veľa venoval, pretože ako som spomínala, morča je spoločenský tvor a samotou trpí. Ideálne je viackrát za deň aspoň pol hodinku hladkávať morča na kolenách. 
 Samca alebo samicu?
 

Pokiaľ chceme chovať iba jedno morča, tak na výbere pohlavia až tak nezáleží, na základe mojich skúseností som však spozorovala, že samčekovia bývajú prítulnejší, smelší a ľahšie sa ochočia. Niektorí samčekovia páchnu trošku viac ako samičky, ale pri správnej hygiéne morčacieho obydlia to nebýva spravidla na prekážku. Samozrejme, sú aj plachí samčekovia a prítulnejšie samičky, aj u morčiat závisí všetko od individuálnej povahy daného jedinca.

Pokiaľ chceme chovať spolu dve morčatá, tak odporúčam dve samičky. 
 Rozmnožovanie
 

Morčatá sú schopné rozmnožovať sa veľmi skoro, uvádza sa, že od cca piateho týždňa veku, nie je teda výnimkou, keby šesťtýždňový samček nakryl svoju rovnako starú kamarátku. Takéto skoré párenie je však značne nežiaduce, pretože organizmus samičky nie je ešte dostatočne vyvinutý a na to, aby bol schopný bez vyčerpania samičky a rôznych možných problémov až po úhyn zabezpečiť bezproblémový vývoj morčacej matky i jej mláďat. Samca nie je dobré taktiež pripúšťať priskoro, pretože skoré párenie sa môže údajne podpísať pod jeho menší vzrast v dospelosti a staršie samica spravidla neprimerane mladších samčekov od seba odmietajú.

Ideálny vek na prvé párenie pre samičku je od piatich do deviatich mesiacov, určite nie však neskôr ako v desiatich, pretože samičke sa v jednom roku napevno zrastajú panvové kosti, čo by mohlo spôsobiť, že by nebola schopná porodiť mláďatá, takže by mohli uhynúť i oni, i ona, čo určite nikto nechce. Prvý pôrod teda musí byť do dvanástich mesiacov života samičky. Horná hranica sa uvádza niekedy štyri, niekedy päť rokov, závisí určite aj od kondície a zdravia konkrétnej samičky.
 

Samčeka môžeme pripúšťať cca od jeho šiestich mesiacov, kedy už obyčajne býva dostatočne veľký na to, aby ho samičky akceptovali. Horná hranica u samčekov nie je stanovená.

Samička máva ruju cca každých 14-20 dní (niekde sa uvádza 17-21, je to rôzne). U niektorých samičiek sa ruja prejavuje výrazne, u iných vôbec. Obyčajne sa prejavuje u tých, ktoré bývajú spolu viaceré, u samostatne chovaného zvieratka sa prejavuje zriedkavejšie. Rujná samička drnčí a mrmle, pričom pôsobí, akoby vibrovala a chodí kolísavým krokom. Prejavy ruje môžu trvať aj dva dni, ale na párenie je samička pripravená najviac 12 hodín. Pokiaľ máme spolu samičku a samčeka, tak samček sa bude pokúšať samičku nakryť aj mimo jej ruje, nebude mu to však z jej strany umožnené – bude ho odháňať a môže mu streknúť na znak odmietnutia prúd moču do tváre. Dvorenie samčeka je podobné prejavom ruje samičky – samček „brble“, vibruje, chodí kolísavým krokom a krúži okolo samičky. Samička pripravená sa páriť sa samčekovi ponúkne zdvihnutím zadnej časti tela, čo samček určite neodmietneJ. Samotný akt párenia trvá len niekoľko sekúnd. Ak je úspešný, obaja si po ňom olížu genitálie. Keď samček dvorí samičke, tak vylučuje páchnuce látky, kedy môže morčacie obydlie „voňať“ o niečo intenzívnejšie ako obyčajne.
 

Samička je gravidná okolo 59-72 dní (niekde sa uvádza až 74 dní), obyčajne to však býva 68-70. Nestavia si hniezdo, pretože keď mláďatá prídu na svet (obyčajne v počte 1-4, ale môže byť ich i viac), sú osrstené, vidia, počujú a už niekoľko hodín po pôrode začínajú okrem materského mlieka prijímať i tuhú stravu svojich rodičov. Materské mlieko cicajú 4-5 týždňov. Je to pre ne životne dôležité, a taktiež je pre ne dôležité požieranie výkalov svojej matky (prípadne ostatných samičiek, s ktorými bývajú v obydlí), pretože tie obsahujú dôležité látky pre ich metabolizmus.

Odporúčam dať samčeka pár dní pred plánovaným pôrodom do iného akvária/klietky, pretože samička je ihneď po pôrode opäť v ruji, čo by samec okamžite využil na ďalšie párenie. Nebolo by to dobré jednak preto, že dve gravidity po sebe by mohli samičku vyčerpať, a potom aj preto, že by mohol pri dvorení nechtiac ublížiť ešte nemotorným práve narodeným mláďatám. Ak máme spolu viacero samičiek, ktoré sa spolu dobre znášajú, môžeme gravidnú samičku s nimi nechať i so svojimi narodenými mláďatkami. Zažila som už aj to, že jedna mladá samička, ktorá nebola ešte dospelá, sa pekne starala a túlila si k sebe mláďatká staršej samičky, akoby to boli jej mladší súrodenci. Stáva sa občas ale aj opačný prípad, že inú samičku obťažuje prítomnosť mláďat tej druhej, tak sa po nich občas zaženie. Nikdy však žiadna moja samička vážne neublížila mláďatkám inej samičky, takže som zatiaľ nemala nikdy dôvod ich od seba oddeliť.
 

 Zdravie

Za normálnych okolností, ku ktorým patrí pestrá strava, dostatok čerstvej vody, suchá podstielka a hygiena morčacieho obydlia, bývajú morčatá obyčajne zdravé. Keď sa stane, že morča ochorie, býva priebeh tejto choroby obyčajne dosť rýchly. Môže sa stať, že večer je morčiatko ešte celkom v poriadku, ráno je nejaké apatické, a keď sa vrátime z práce, je už zle-nedobre. Príčiny niektorých náhlych ochorení alebo úhynov sa ťažko vysvetľujú, a o to ťažšie preto, pretože ako som spozorovala, na Slovensku je veľmi málo veterinárnych lekárov (ja som osobne nenašla ešte ani jedného L), ktorí by vedeli liečiť morské prasiatka. Už trikrát sa mi stalo, že veterinár proste len hádal, čo by mu asi mohlo byť, sám mi povedal, že sa v nich až tak nevyzná, hľadal nejaké informácie v knihe o hlodavcoch, a keď tam nič nenašiel, tak pichol morčaťu silnejšiu dávku antibiotík, než by bolo treba... a morčiatko onedlho uhynulo. To neznamená, že neodporúčam ísť s chorým zvieratkom k veterinárovi. Práve naopak – ísť určite treba, ale treba byť pripravený aj na to, že veterinár nebude celkom presne vedieť, čo chorému morčiatku vlastne je, resp. mu nebude vedieť podať akurátnu dávku liečiva.
 

Ja som sa doposiaľ v praxi u morčiat stretla len s týmito tromi zdravotnými problémami:

      -         výtok z oka
 

      -         kožné problémy

-         hnačka
 

V jednom prípade sa mi výtok z oka na radu veterinára podarilo vyliečiť podávaním Ophtalmo Septonexu, resp. Ophtalmo Framykoinu do oka, no a v druhom prípade sa v priebehu pár dní aj napriek podávaniu mastičky výtok z oka tak zhoršil, že oko napučalo z jamky smerom von, stvrdlo ako kameň, zosivelo, morča prestalo prijímať potravu a v priebehu štyroch dní uhynulo. Stalo sa to v čase, keď som bývala na dedine, kde nebol veterinár a v najbližšom meste pôsobil jediný veterinár, ktorý odmietal liečiť hlodavce, pretože sa mu hnusili, takže nemal môjmu morčiatku ani kto pomôcť. Dodnes neviem, čo to mohlo byť, vysvetľovala som si to vtedy pravdepodobne ako nádor v očnej jamke.

Čo sa týka kožných problémov, obyčajne môžu morčatá sužovať rôzne malé vonkajšie parazity ako napríklad všenky, ktoré si môžeme priniesť aj zvonku na tráve, z hoblín, ktoré neboli hygienicky uskladňované alebo aj z predajne, kde sme morča kúpili. Mne sa na tieto drobné parazity osvedčilo použitie spreja Arpalit Neo. Ak máme podozrenie na kožné parazity, je dobré navštíviť veterinára, ktorý odoberie morčaťu vzorku srsti a kože a urobí jej mikroskopický rozbor za účelom presného identifikovania nezvaného hosťa v kožúšku nášho miláčika.
 

Hnačka je zdanlivo banalita, ale často býva morčatám aj osudná. Hnačku môže spôsobiť nesprávne kŕmenie, rôzni paraziti, ale môže byť aj sprievodným znakom iného ochorenia. Pri hnačke odporúčam diétu v podobe podávania v prvých dvoch dňoch len sena a vody, na tretí deň len sena, suchého chleba a vody a pár dní v takomto režime vydržať. Potom len po veľmi malých kúskoch začať opäť podávať malé kúsky zeleniny a ovocia a sledovať stolicu morčaťa, či sa po požití určitej potraviny opäť nezhorší. Ak sa zhorší, tak túto potravinu radšej vylúčime z jeho jedálnička. Aj s hnačkou mám dvojaké skúsenosti. V jednom prípade trvala môjmu prvému morčaťu Miškovi napriek diéte asi štyri mesiace, a potom sama od seba odišla a ešte pár rôčkov po nej žil. V druhom prípade trvala asi dva týždne, sprevádzala ju strata chuti do jedla a apatia, až skončila po nie veľmi úspešnej liečbe antibiotikami smrťou. Znie to možno drsne, ale treba byť vždy na všetko pripravený.

Morčatá sa pri dobrej starostlivosti dožívajú päť až osem rokov (niekde sa uvádza až desať). Občas sa stane, že morčiatko napriek dobrej starostlivosti, hygiéne chovu a šťastnému životu umrie skôr, ako by človek čakal. Takéto skoré odchody mávajú obyčajne rýchly spád a nie sú vinou majiteľa. Môžu byť spôsobené skrytým dedičným ochorením, náhlym zlyhaním srdca, rakovinou a podobne. Pokiaľ zvieratku navonok nič nie je, je takmer nemožné zistiť, že sa v jeho telíčku odohráva nejaký nežiaduci dej, a keď probém prepukne v podobe nejakej zdravotnej ťažkosti, býva už obyčajne neskoro. 
 

Záver

Záverom dodám, že morča je milé spoločenské zvieratko, ktoré je vhodné ako pre staršie rozumné deti, tak i pre dospelých alebo starých ľudí, pretože svojou nekonfliktnosťou a prispôsobivosťou neobmedzuje náš životný štýl, nevyžaduje si veľké náklady, neobťažuje nás svojou prítomnosťou, keď nám to nie je milé, a na druhej strane je vždy po ruke, keď sa chceme dotýkať jeho mäkkého kožúšku a relaxovať s milým malým priateľom v lone.
 

Morčatá sa pri dobrej starostlivosti dožívajú päť až osem rokov (občas aj viac), a keďže sú aktívne cez deň, sú vhodnými spoločníkmi aj do malých bytov a izieb, kde nás nebudú vyrušovať. Pokiaľ venujeme svojmu novému zvieratku niekoľko týždňov na privyknutie a postupne ho po malých krôčikoch budeme krotiť, získame oddaného kamaráta na niekoľko rokov svojho života. A čo viac, ako dobrého priateľa, si dnes človek môže priať?